Sedím vo vlaku
Pýtaš sa v správe ako sa mám
Cestujem, utekám preč, niečo hľadám
Nedáš mi dýchať, no Ty, cítim ako mi dýchaš na krk
Už ani správu!Netreba!! Mám právo na kus času pre seba!
Niekedy treba nechať veci plynúť
Bývam rada sama, tak to pochopiť skús
Nie som egoista, no potreba byť sama je vecou tak prirodzenou
A že to nechápeš,tak potom, ako môžeš so mnou splynúť?
Nie som z tých čo chcú tak veľa
Utekám cez polia, rieky, lúky
Podám Ti prst, no Ty ma chceš celú pre seba
Naše životy nechcem zomknúť, tak čo si hluchý?
Držím karty, nemám rozdané
Pre mňa nie je všetko odhalené
Som dievča s vlastným svetom
Nesmieš ma nútiť, nevstúpiš doň
Vkladáš do nás nádeje
Daj pozor,lebo sa to nedeje.
